Čo je neuropsychológia - definícia

Definovať neuropsychológiu (NPS) len jedným spôsobom nie je asi možné. Definícií tejto vednej disciplíny je teda viacero a sú závislé aj od obdobia, v ktorom vznikali, ale aj od smeru neuropsychológie ktorým sú kolegovia orientovaní (kognitívna NPS, experimentálne či klinicky orientovaná NPS). Všetky tieto smery využívajú vo svojich prístupoch najnovšie poznatky z oblasti neurovied - neurológie, anatómie, fyziológie nervového systému, poznatkov u oblastí skúmania osobnosti a správania a ďalších.
Klinická NPS, ktorá je v praxi neuropsychológov najčastejšie využívaná, je podľa Hannay et al. ,1998 (in Heben et al. 2014 ) definovaná ako "aplikácia neuropsychologického vyšetrenia a princípov intervencie, ktoré sú založené na vedeckom štúdiu ľudského správania behom životného cyklu na základe jeho vzťahov k normálnej a abnormálnej funkcii CNS".

Národná asociácia NPS, ktorá vznikla v r. 1975 v USA, dosť obšírne, ale veľmi exaktne definuje klinického neuropsychológa ako odborníka so špeciálnymi znalosťami v aplikovanej vede o vzťahoch mozog-správanie. Títo odborníci využívajú vo svojej práci v rámci diagnostického procesu, v hodnotení, ale aj v liečbe pacientov s neurologickými, medicínskymi, psychiatrickými diagnózami, ale aj u pacientov s vývojovými poruchami princípy a poznatky z neurovied. V tomto procese využívajú techniky a testy, ktoré hodnotia neurokognitívne, behaviorálne a emočne silné a slabé stránky pacientov vo vzťahu k normálnemu a abnormálnemu fungovaniu centrálneho nervového systému CNS. Klinický neuropsychológ využíva všetky získané zdroje k identifikácii a diagnostike neurobehaviorálnych porúch a plánovania a zaisťovania intervenčných stratégii (voľne podľa Hebenn et al., 2014, str.36).